- Kvantový útok na ťažbu Bitcoinu by si vyžadoval energiu porovnateľnú s malou hviezdou, čo ho robí v praxi fyzikálne nereálnym a nedosiahnuteľným.
- Väčšina medializovaných kvantových prielomov predstavuje skôr vedecké divadlo než skutočnú hrozbu.
- Skutočným rizikom zostáva bezpečnosť peňaženiek, preto vývojári už dnes pripravujú aktualizácie, ktoré ochránia sieť pred budúcim pokrokom.
Bitcoin čelí v roku 2026 neustálym špekuláciám o tom, či rozvoj kvantových technológií nespôsobí jeho náhly kolaps. Magazín CoinDesk však upozorňuje, že akademický výskum vykresľuje oveľa triezvejší obraz, podľa ktorého súčasné obavy z ovládnutia siete kvantovými strojmi narážajú na neúprosné limity fyziky.
Bitcoin a bariéra hviezdnej energie
Kryptografická ochrana najznámejšej kryptomeny stojí na dvoch pilieroch, pričom každý z nich reaguje na kvantovú hrozbu inak. Prvým je ťažba založená na algoritme SHA-256. Hoci Groverov algoritmus teoreticky ponúka zrýchlenie hľadania blokov, praktická realizácia naráža na extrémnu náročnosť. Podľa štúdie tímu BTQ Technologies z marca 2026 by útočník na ovládnutie siete potreboval hardvér s $10^{23}$ qubitmi.
Takýto stroj by spotreboval približne $10^{25}$ wattov, čo predstavuje zhruba 3 % energetického výkonu Slnka. Pre porovnanie, celá súčasná infraštruktúra Bitcoinu spotrebúva len 15 gigawattov. Akademici preto konštatujú, že 51 % útok pomocou kvantového počítača nie je len drahý, ale pre akúkoľvek pozemskú civilizáciu fyzikálne nedosiahnuteľný.
Kvantové rekordy ako mediálne divadlo
Mnoho titulkov o prelomení šifier kvantovými počítačmi vnímame podľa odborníkov ako čistý marketing. Peter Gutmann a Stephan Neuhaus vo svojej práci podrobili kritike viaceré úspechy posledných dvoch desaťročí. Zistili, že výskumníci často podvádzajú. Používajú čísla, ktorých faktory ležia blízko seba, alebo najťažšiu časť výpočtu vykonajú na bežnom počítači a kvantovému stroju prenechajú len triviálny záver.
Autori štúdie dokonca demonštrovali, že „prelomové“ výsledky čínskeho tímu dokázali zopakovať na starom emulátore počítača VIC-20 za pár sekúnd. Podľa ich slov je motivácia publikovať niečo ohromujúce silná, no vedecký základ často chýba. Navrhujú preto nové štandardy, ktoré by zakázali predbežné spracovanie dát na klasických strojoch.
Skutočná zraniteľnosť v peňaženkách
Napriek skepticizmu voči ohrozeniu ťažby, bezpečnosť peňaženiek zostáva legitímnou témou. Shorov algoritmus by teoreticky mohol odvodiť súkromný kľúč z verejného, čo ohrozuje najmä staršie adresy. Výskumníci z Google naznačujú, že potrebný výkon pre takýto útok by mohol v budúcnosti klesnúť, hoci konštrukcia takéhoto stroja si vyžaduje inžinierske pokroky, ktoré dnes neexistujú.
Vývojári Bitcoinu však nespia. Trh odhaduje, že pravdepodobnosť zavedenia vylepšení ako BIP-360, ktoré znižujú riziko pre peňaženky, je v najbližšom období až 40 %. Hoci kvantová hrozba existuje, komunita má dostatok času na implementáciu post-kvantovej kryptografie, kým stroje schopné takéhoto útoku vôbec vzniknú. Prípadné prepady cien o tisíce dolárov kvôli „kvantovému strachu“ sú nateraz skôr psychologickou než technickou záležitosťou.
*od 2015