- Vývojári pripravili záložný plán, ktorý by mohol zmeniť algoritmus ťažby Bitcoinu, ak baníci odmietnu podporiť BIP-110.
- BIP-110 chce dočasne obmedziť ukladanie ľubovoľných dát v transakciách a mal by platiť približne jeden rok.
- Zmena algoritmu by mohla vyradiť súčasné ASIC zariadenia a prinútiť baníkov kúpiť nové vybavenie.
Bitcoin opäť rieši vnútorný spor medzi vývojármi a baníkmi. Diskusia sa točí okolo návrhu BIP-110, ktorý chce zmeniť pravidlá pre ukladanie dát v transakciách. Jeho podporovatelia si však pre prípad neúspechu pripravili aj alternatívne riešenie, uvádza Bitcoin Sistemi.
Bitcoin Knots a nový kód ako poistka
Vývojár Chris Guida oznámil, že upravil starší kód pre algoritmus proof of work, ktorý pôvodne v roku 2017 vytvoril Luke Dashjr. Tento kód teraz preniesol do aktuálnej verzie softvéru Bitcoin Knots, čo je alternatívna implementácia Bitcoin uzla. Guida tvrdí, že ide o krajné riešenie, ktoré chce mať pripravené len pre prípad, že by baníci odmietli signalizovať pripravenosť na aktiváciu BIP-110.
Samotný návrh BIP-110 predstavuje takzvaný soft fork, teda dobrovoľnú aktualizáciu pravidiel siete, ktorá zostáva spätne kompatibilná so staršími verziami. Návrh nesie aj označenie „Reduced Data Temporary Softfork“ a jeho cieľom je zaviesť prísnejšie limity pre nové transakčné výstupy, takzvané polia OP_RETURN a takzvané witness dáta. Ide o časti transakcie, ktoré umožňujú do blockchainu ukladať aj iné informácie než len platobné údaje. Pravidlá by podľa návrhu mali platiť približne jeden rok a potom automaticky stratia platnosť.
Guida svoje rozhodnutie vysvetľuje obavou zo strany baníkov. Povedal, že komunita potrebuje mať túto možnosť pripravenú pre prípad, že by sa baníci rozhodli spolčiť proti záujmom siete. Na tvorbe kódu sa okrem neho podieľal aj samotný Luke Dashjr, vývojár projektu Bitcoin Knots. Dashjr uviedol, že dúfa, že tento nástroj nebude nikdy potrebný, no považuje za rozumné mať ho pripravený pre prípad krízy.
Bitcoin by mohol prísť o svoje súčasné ťažobné zariadenia
Ak by sa navrhovaný kód naozaj použil, algoritmus ťažby Bitcoinu by sa zmenil. Takáto zmena by znamenala, že súčasné špecializované zariadenia ASIC by na novej sieti nedokázali vyrábať nové bloky. Baníci by museli nakúpiť úplne nový hardvér, čo by predstavovalo obrovský zásah do celého odvetvia ťažby. Podporovatelia BIP-110 však zdôrazňujú, že ide iba o krajnú alternatívu, nie o hlavný plán.
Podporovateľ návrhu s prezývkou Mechanic tvrdí, že samotná hrozba zmeny algoritmu môže na baníkov pôsobiť odstrašujúco. Podľa neho by baníci nemali určovať pravidlá Bitcoinu, ale mali by fungovať len ako poskytovatelia služby v rámci pravidiel, ktoré plne akceptujú prevádzkovatelia uzlov. Táto myšlienka odráža širší filozofický spor v komunite o to, kto má v sieti Bitcoin skutočnú rozhodovaciu moc, či baníci alebo prevádzkovatelia uzlov a vývojári.
Podpora baníkov pre BIP-110 zatiaľ zostáva podľa oficiálnej sledovacej stránky návrhu obmedzená. Signály pripravenosti sa priebežne monitorujú, no čísla zatiaľ nenaznačujú, že by väčšina ťažobného výkonu bola pripravená návrh podporiť. Ak sa situácia výrazne nezmení, komunita bude musieť rozhodnúť, či siahne po pripravenom záložnom pláne, alebo návrh BIP-110 v jeho aktuálnej podobe úplne opustí.
Celý spor tak ukazuje, že aj po rokoch fungovania zostáva Bitcoin sieťou, kde sa dôležité rozhodnutia rodia v napätí medzi rôznymi skupinami účastníkov. Výsledok tejto diskusie môže ovplyvniť nielen budúce poplatky za transakcie, ale aj to, akým spôsobom sa bude sieť ťažiť v nasledujúcich rokoch.
*od 2015