Kryptomeny zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu v geopolitických vzťahoch medzi veľmocami. Zatiaľ čo Spojené štáty sa stali lídrom v oblasti ťažby Bitcoinu, Čína čelí výzve: bude sa držať svojho prísneho zákazu, alebo sa pokúsi znovu uchytiť v tomto strategickom odvetví?
Kryptomeny a geopolitická hra: môže sa Čína vrátiť k ťažbe?
Po tom, čo Cambridge Centre for Alternative Finance (CCAF) zverejnil, že USA teraz generujú až 75 % globálneho Bitcoin hashrate, sa znova otvorila debata o ďalších krokoch Číny, uviedla správa BeInCrypto. Ešte v roku 2017 bola svetovou jednotkou, keď ťažila viac než 75 % všetkých Bitcoinov. Avšak od roku 2019 začala čínska vláda postupne obmedzovať ťažbu a v roku 2021 vyhlásila kryptomenové aktivity za nezákonné.
Napriek tomu Čína stále generuje okolo 15 % svetového výkonu siete Bitcoin, hoci neoficiálne. Tieto čísla poukazujú na existenciu robustnej tieňovej infraštruktúry, ktorá funguje mimo dosahu oficiálnych politík.
Kombinácia americkej dominancie a obchodného napätia – najmä ak sa obnovia Trumpove clá – môže byť spúšťačom pre zmenu postoja Číny. Technologická výhoda Číny, najmä v oblasti výroby špecializovaného ASIC hardvéru, z nej robí prirodzeného hráča v tejto oblasti. Ak sa rozhodne znovu zapojiť, mohla by rýchlo dobehnúť zameškané.
Čínske kryptomeny a digitálny juan
Aj keď Čína oficiálne odmieta kryptomeny ako Bitcoin, jej angažovanosť v oblasti digitálnych aktív je nesporná. Prostredníctvom vývoja digitálneho juanu (e-CNY) a výskumu centrálnych digitálnych mien (CBDC) sa snaží posilniť domácu menu a zároveň oslabiť dominanciu amerického dolára.
Temujin Louie, generálny riaditeľ Wanchain, vysvetľuje, že Čína nikdy nezakladá svoje strategické rozhodnutia výlučne na činoch USA. Politiky sú výsledkom globálnych trendov a vnútroštátnych záujmov. Preto, aj keď neexistuje oficiálny obrat voči Bitcoinu, aktivity ako používanie Bitcoinu v energetických obchodoch s Ruskom naznačujú jemnú zmenu.
Zaujímavým faktom je, že v roku 2024 spoločnosť VanEck potvrdila používanie Bitcoinu medzi Čínou a Ruskom pri vyrovnávaní obchodov, čo je reakcia na globálnu sankčnú politiku a hľadanie alternatív voči doláru. Tieto praktiky sú len špičkou ľadovca v tzv. tieňovej kryptoekonomike, ktorá sa podľa odborníkov bude naďalej rozvíjať.
Kľúčovou otázkou nie je, či Čína verejne zruší zákaz, ale skôr do akej miery bude ticho podporovať decentralizované alternatívy, ak jej to pomôže získať späť globálny vplyv. Využitie kryptomien ako nástroja geopolitickej rovnováhy je čoraz zrejmejšie, a Čína si to veľmi dobre uvedomuje.
*od 2015
