- Japonsko spúšťa 4,5-megawattový projekt ťažby Bitcoinu s podporou vlády.
- Ťažba bude využívať hydrochladené zariadenia a obnoviteľné zdroje energie.
- Analytici predpovedajú rast Bitcoinu až na 200 000 dolárov do konca roka 2025.
Japonsko sa oficiálne zaradilo medzi krajiny, ktoré uznávajú Bitcoin ako strategické aktívum, a stalo sa jedenástym štátom na svete, ktorý spúšťa vládou podporovanú ťažbu kryptomeny. Nový 4,5-megawattový projekt, vedený Ministerstvom hospodárstva, obchodu a priemyslu (METI), predstavuje historický posun v prístupe Japonska ku kryptomenám, uvádza správa CoinPedia.
Krajina, ktorá bola dlhé roky známa svojím konzervatívnym postojom k digitálnym menám, teraz spája energetickú a digitálnu politiku s cieľom posilniť svoju pozíciu v globálnom kryptoekosystéme.
Štátny projekt ťažby Bitcoinu v Japonsku
V spolupráci so spoločnosťou Canaan Inc. a štátnym energetickým podnikom Japonsko predstavilo projekt, ktorý využíva hydrochladené ťažobné zariadenia Avalon A1566HA. Tieto moderné rigy budú fungovať v plnom rozsahu do konca roka 2025. Cieľom je využiť prebytočnú energiu z obnoviteľných zdrojov – solárnych a veterných elektrární – a transformovať ju na ekonomicky výhodnú činnosť v podobe ťažby Bitcoinu.
Projekt sa neobmedzuje len na ťažbu. Slúžiť bude aj ako digitálny vyrovnávač zaťaženia, ktorý prispôsobí intenzitu ťažby aktuálnej dostupnosti energie v sieti. Tým sa minimalizuje riziko preťaženia a zároveň maximalizuje efektívnosť využívania obnoviteľných zdrojov. Tento model by mohol byť vzorom pre ďalšie krajiny, ktoré chcú ťažiť kryptomeny bez zvýšenia uhlíkovej stopy.
Podľa oficiálneho vyhlásenia METI projekt spája tri strategické ciele: energetickú efektivitu, technologickú inováciu a digitálnu suverenitu. Vláda týmto krokom deklaruje, že Bitcoin sa stal súčasťou národnej hospodárskej stratégie, nie iba finančnou alternatívou.
Vládna ťažba Bitcoinu ako nový trend
Globálny trend vládou podporovanej ťažby kryptomien sa za posledné roky výrazne zrýchlil. Kým v roku 2020 sa na ťažbe Bitcoinu priamo podieľali len dve krajiny, dnes ich je už jedenásť. Medzi najaktívnejšie patria Rusko, Francúzsko, Bhután, Irán, Salvádor, Spojené arabské emiráty, Omán, Etiópia, Argentína a Keňa.
Tieto štáty pristupujú k Bitcoinu ako k strategickému zdroju, ktorý môže v budúcnosti nahradiť časť rezervných aktív či prispieť k digitálnej suverenite. Japonsko sa tak zaradilo medzi ekonomiky, ktoré sa snažia získať výhodu.
Tento prístup zároveň mení globálne vnímanie kryptomien – už nejde len o súkromnú iniciatívu technologických nadšencov, ale o štátom uznávaný nástroj hospodárskej stratégie. Vlády si uvedomujú, že Bitcoin so svojou obmedzenou ponukou a rastúcim dopytom predstavuje digitálny ekvivalent zlata 21. storočia.
Dopad na cenu Bitcoinu a budúci vývoj
Podľa analýzy VanEck Research rastúca vládna a inštitucionálna aktivita v oblasti ťažby vytvára tlak na ponuku. Po halvingu v apríli 2024 sa množstvo nových Bitcoinov v obehu znížilo, zatiaľ čo dopyt prudko rastie. Kombinácia inštitucionálnych investícií cez ETF fondy a štátnej akumulácie vytvára podmienky pre nový cyklus rastu.
Analytici preto predpokladajú, že do konca roka 2025 môže cena Bitcoinu dosiahnuť 160 000 až 200 000 dolárov, pričom aktuálne sa kryptomena obchoduje približne na úrovni 103 000 dolárov. Tento rast by mohol potvrdiť, že vládne zapojenie nie je len symbolickým krokom, ale začiatkom novej éry, v ktorej sa štáty stávajú aktívnymi účastníkmi bitcoinového ekosystému.

















































