- Ken Shirriff so svojím tímom spustil bitcoinový algorytmus na palubnom počítači NASA Apollo, pričom jeden hash trval 10,3 sekundy.
- Výkon bitcoinovej siete vzrástol od roku 2019 výrazne nahor a dnes dosahuje hodnotu až 934 exahashost za sekundu.
- Starobylý počítač z lunárneho modulu by pri dnešnej obťažnosti siete potreboval na nájdenie bloku miliardy miliárd rokov.
NASA zapísala svoju históriu nielen v výskume vesmíru, ale aj v netradičných technologických pokusoch, o ktorých informoval Bitcoin News. Počítač z legendárnej misie Apollo dokázal spracovať kryptografické výpočty Bitcoinu, no dnešná obrovská sieť predstavuje pre tento historický stroj absolútne nepreniknuteľnú hradbu.
Príbeh opäť rezonuje v komunite, pretože stavia historickú technológiu zo šesťdesiatych rokov minulého storočia priamo proti najvýkonnejšej výpočtovej sieti sveta. Tento vizuálny aj výpočtový kontrast vysvetľuje princíp fungovania systému Proof-of-Work oveľa názornejšie než akékoľvek teoretické diagramy.
NASA vs. obrovský výkon modernej siete
Pôvodný počítač Apollo Guidance Computer spravoval navigáciu a riadenie motorov počas historických mesačných misií. Váži približne 32 kilogramov, obsahuje iba 4 kilobajty pamäte RAM a dokáže vykonať okolo 40 000 sčítaní za sekundu. Výskumník Ken Shirriff napísal v roku 2019 špeciálny kód v strojovom jazyku, aby stroj prinútil počítať SHA-256 hashovacie funkcie.
Zariadenie potrebovalo na vytvorenie jedného bitcoinového hashu presne 10,3 sekundy, čo znamenalo extrémne pomalé tempo aj v porovnaní s inými historickými počítačmi. Shirriff dokonca testoval aj sálový počítač IBM 1401 zo začiatku šesťdesiatych rokov, ktorý potreboval 80 sekúnd na hash, alebo legendárny Xerox Alto z roku 1973, ktorý zvládal 1,5 hashu za sekundu.
Sietový výkon Bitcoinu vtedy dosahoval približne 65 exahashov za sekundu. Shirriff vtedy vypočítal, že palubný počítač z lunárneho modulu by na úspešné vyťaženie jedného bloku potreboval čas, ktorý zodpovedá asi miliónu trvaní nášho vesmíru. Hoci stroj overil blok číslo 286 819, žiadnu odmenu v podobe satoshi nezískal. Tento pokus však vytvoril dokonalú ilustráciu toho, ako funguje systém Proof-of-Work a aký priepastný rozdiel existuje medzi historickým a moderným výpočtovým výkonom.
Tím inžinierov zachránil tento konkrétny kus z vrakoviska, zreštauroval ho a vdýchol mu nový život, čím nadšencom ukázal fascinujúce spojenie priekopníckeho vesmírneho výskumu s moderným svetom decentralizovaných kryptomien.
Prelomové zmeny v sieti
Dnešné čísla posúvajú limity do nenávratna. Kryptomenová sieť odvtedy prešla masívnym rastom. Výkon siete dosiahol v septembri 2026 úroveň až 934 EH/s, čo predstavuje štrnásťnásobný nárast oproti podmienkam z roku 2019. Pokiaľ prepočítame šance historického počítača na dnešnú obťažnosť siete, čas potrebný na nájdenie bloku vzrastie na približne 13 miliónov násobkov veku vesmíru. Obťažnosť ťažby sa nedávno posunula o 1,31 % vyššie na hodnotu 127,45 bilióna.
Ukazovateľ hashprice vzrástol o 22,24 % na úroveň 39,63 dolárov za petahash za deň. Hlavným zdrojom príjmov pre ťažiarov zostáva bloková subvencia, keďže poplatky tvoria len 0,43 % z celkových odmien. Cena Bitcoinu nedávno vzrástla na hodnotu 81 000 dolárov, čo prinieslo pozitívny impulz pre celý sektor, ktorého obťažnosť sa nachádza o 13 % nižšie než na začiatku roka. Tento príbeh jasne ukazuje, aký neskutočný skok spravila výpočtová technológia za posledných niekoľko desaťročí.
*od 2015