- Len 8 až 10 % globálneho hashratu Bitcoinu beží v trhoch citlivých na ropu, čo obmedzuje priamy vplyv vysokých cien palív.
- Geopolitické otrasy zasahujú baníkov skôr cez pokles ceny samotnej kryptomeny než cez nárast ich prevádzkových nákladov na elektrickú energiu v sieti.
- Väčšina ťažobnej kapacity využíva zemný plyn, jadro alebo hydroenergiu, vďaka čomu zostáva sieť odolná voči výkyvom na trhu s čiernym zlatom.
Bitcoin predstavuje fascinujúce prepojenie medzi svetom technológií a globálnym energetickým trhom. Keďže ťažba vyžaduje obrovské množstvo elektriny, investori pozorne sledujú, ako dramatické výkyvy v cenách fosílnych palív ovplyvňujú stabilitu siete. Aktuálna analýza z portálu CoinDesk však naznačuje, že realita je zložitejšia, než sa na prvý pohľad zdá.
Bitcoin a geografické rozloženie hashratu
Podľa odborníkov zo spoločnosti Luxor sa len malá časť výpočtového výkonu siete nachádza v oblastiach, kde ceny elektriny priamo kopírujú hodnotu ropy. Konkrétne ide o 8 až 10 % globálneho hashratu. Tieto operácie sa sústreďujú najmä v štátoch Perzského zálivu, ako sú Spojené arabské emiráty a Omán. Tieto dve krajiny tvoria približne 6 % celkového výkonu.
Analytici v správe uvádzajú: „Skutočne exponované krajiny voči rope sú práve štáty Perzského zálivu.“ Energetické siete v týchto regiónoch využívajú primárne zemný plyn derivovaný z produkcie ropy. To spôsobuje, že ceny elektriny tu korelujú s cenou čierneho zlata oveľa výraznejšie než v Spojených štátoch alebo Rusku. Ďalšie drobné podiely držia krajiny ako Irán, Kuvajt či Líbya. Zvyšných 90 % siete však využíva zdroje, ktoré s ropou nesúvisia, čo baníkov chráni pred cenovými šokmi.
Riziko poklesu ceny namiesto drahšej elektriny
Hoci ropa prekračuje hranicu 100 dolárov, baníci sa viac obávajú reakcie finančných trhov než svojich účtov za energie. Historické dáta ukazujú, že geopolitické napätie často spúšťa averziu voči riziku. V takýchto momentoch investori predávajú volatilné aktíva a sťahujú svoje peniaze do bezpečných prístavov.
Ziskovosť ťažby, ktorú odborníci označujú ako hashprice, klesla vo februári na historické minimum 27,89 dolárov za petahash. Tento prepad nespôsobili drahé energie, ale prudký pokles hodnoty samotného Bitcoinu o takmer 24 %. Pre majiteľov ťažobných zariadení tak predstavuje kurzové riziko oveľa väčšiu hrozbu než mierne zvýšenie nákladov v niekoľkých vybraných regiónoch. Ak cena Bitcoinu klesá, ich príjmy sa zmenšujú bez ohľadu na to, koľko platia za kilowatthodinu.
Budúcnosť ťažby v čase neistoty
Súčasná situácia ukazuje vysokú mieru decentralizácie a energetickej diverzity digitálneho zlata. Väčšina ťažiarov sa spolieha na lacný zemný plyn, vodné elektrárne alebo jadrovú energiu. Tieto zdroje nepodliehajú takým divokým špekuláciám ako barel ropy na svetových burzách. Baníci v USA alebo Rusku, ktorí ovládajú podstatnú časť siete, tak vnímajú drahú ropu skôr ako makroekonomický indikátor než priamy prevádzkový problém.
Záver analýzy je jasný. Profitabilita sektora reaguje citlivejšie na dopyt investorov a náladu na trhu. Kým ropa nad 100 dolárov môže signalizovať globálnu nestabilitu, pre sieť Bitcoinu to neznamená okamžitý kolaps ziskovosti. Odolnosť systému voči energetickým šokom potvrdzuje, že baníci úspešne hľadajú lokality s najstabilnejšími a najlacnejšími zdrojmi mimo ropného priemyslu. Celkový dopad drahých palív na bezpečnosť siete teda odborníci považujú za minimálny.
*od 2015